Korunovačným chrámom sa stal gotický Dóm svätého Martina, kde bolo v
rokoch 1563 až 1830 korunovaných 10 kráľov, jedna panujúca kráľovná a
sedem kráľovských manželiek. Prvým bol korunovaný za uhorského kráľa 8.
septembra 1563 Maximilán z rodu Habsburgovcov a slávnu korunovačnú éru
Bratislavy ukončila 28. septembra 1830 korunovácia Ferdinanda V.,
zvaného Dobrotivý. Jedinou v Bratislave korunovanou vládnucou kráľovnou
bola Mária Terézia, ktorá slávnostne prijala titul a korunu 25. júna
1741.
V Bratislave bol za uhorského kráľa korunovaný aj Karol III., posledný
Habsburg na španielskom tróne a prvý španielsky kráľ na uhorskom tróne.
Od tejto udalosti uplynie v nedeľu 22. mája 310 rokov.
Budúci panovník Karol III. bol už ako dvojročný prítomný na korunovácii,
a to vtedy, keď sa 9. decembra 1687 zúčastnil v Bratislave na
korunovácii svojho staršieho, 9-ročného brata Jozefa I. za uhorského
kráľa. Cisár Jozef I. zomrel vo Viedni 17. apríla 1711, a keďže
nezanechal žiadneho mužského potomka, Karol sa stal posledným mužským
príslušníkom habsburskej dynastie. Za rímsko-nemeckého cisára bol vo
Frankfurte nad Mohanom korunovaný v decembri 1711.
Korunovačným diplomom, ktorý vydal v máji 1712 sa okrem iného zaviazal,
že uhorská koruna neopustí hranice Uhorska a že Uhorsku sa pričlenia
všetky územia vydobyté od Turkov. Za uhorského kráľa bol korunovaný v
bratislavskom Dóme sv. Martina 22. mája 1712. Korunoval ho prímas knieža
Christian August Saský. Ako cisár používal meno Karol VI., ako uhorský
kráľ bol titulovaný Karol III.
Z Dómu svätého Martina sa Karol III. vydal aj s korunovačným sprievodom
cez mesto ku Kostolu františkánov. Počas sprievodu sa rozhadzovali medzi
ľudí peniaze a pamätné mince, na ražňoch sa piekli voly a z fontány
tieklo víno. V Kostole františkánov pasoval kráľ nových rytierov Zlatej
ostrohy. Súčasťou korunovácie bol tiež ceremoniál na korunovačnom
pahorku pri Dunaji, kde kráľ na koni švihal mečom na všetky svetové
strany, čo symbolizovalo, že bude brániť krajinu pred nepriateľmi zo
všetkých strán.
Po korunovačnom ceremoniáli nasledoval obed v arcibiskupskom paláci
podľa španielskej etikety, čo znamenalo, že Karol VI. ako cisár a práve
korunovaný uhorský kráľ obedoval sám. Obyvatelia Bratislavy však
hodovali vedno až do rána.
Panovníkova manželka, budúca kráľovná Alžbeta Kristína z nemeckej
evanjelickej kniežacej rodiny Braunschweig-Wolfenbüttel sa korunovácie
nemohla zúčastniť. V tom čase bola ešte stále v Španielsku, kde ako
kráľovská miestodržiteľka obhajovala práva svojho manžela na španielsky
trón. Toho sa Karol III. nakoniec vzdal, Alžbeta Kristína sa vrátila a v
októbri 1714 ju taktiež v Dóme sv. Martina korunovali za uhorskú
kráľovnú. Ich najstaršou dcérou bola neskoršia panovníčka Mária Terézia.